Jubiläumsgrat

Na úvod niečo o Jubiläumsgrate

Jubiläumsgrat je skalný hrebeň, ktorý sa nachádza v Nemecku, v pohorí Wetterstein Gebirge, priamo nad olympijským mestečkom Garmisch-Partenkirchen. Na západe začína na najvyššom vrchole Nemecka Zugspitze 2963 m n.m. a na východe končí na dominantnom vrchole Alpspitze 2628 m n.m. Na hrebeni je množstvo veží, vrcholov, sediel a zárezov a trasa vedie priamo po nich až na jeden vrchol Hochblassen. Na hrebeni neklesnete pod 2450 m n.m. a jeho celková dĺžka je 8,1 km. Prevýšenie je okolo 900 m. Hrebeň je na viacerých miestach zaistený ako Via ferrata, vo väčšej miere na východnej polovici. Najťažšie miesto je klasifikované D a na lezeckých úsekoch 3-. Na hrebeni sa nachádza aj bivak Höllentalgrathütte, ktorý ponúka veľmi komfortné spanie pre 12 osôb. Odporúčaný príspevok je 3 €. Z hrebeňa je len jedna možnosť na zostup, ktorá sa nachádza približne v polovici. Túru je možné absolvovať aj v zimných podmienkach, no podľa sprievodcu sa už jedná o extrémnu túru.

Náš plán

Blížil sa 5. júl, sviatok svätého Cyrila a Metoda, čo pre nás znamenalo predĺžený víkend. Plán bol jasný a už mesiac pred odchodom sme sledovali počasie a hlavne vývoj snehu na Zugstpitze. Ešte dva týždne pred odchodom na Zugspitze nasnežilo 30 cm snehu a teploty boli aj cez deň pod nulou. Pár dní pred odchodom sa výrazne oteplilo a dažde sneh takmer roztopili. Aj tak sme očakávali, že na viacerých miestach ešte môže byť sneh, takže sme si okrem klasickej výbavy (prilba, sedák, lano, sľučky a pár doplnkov) pribalili aj mačky a čakan. Plán bol vyviesť sa lanovkou na Zugspitze a tam prespať v chate Müncher Haus. Na druhý deň prejsť na bivak, prespať tam a na ďalší deň prejsť na Alpspitze a zostúpiť do Garmischu. Dopredu sme plánovali nocovať v bivaku na hrebeni s cieľom užiť si ten hrebeň čo najviac. Aj keď ťažšie batohy bolo sem tam cítiť a to hlavne na druhý deň.

Ľadové prebudenie

Do Garmischu prichádzame v sobotu poobede v poriadnom lejaku. Zdržali sme sa v kolónach na Rakúsko-Nemeckých hraniciach, kde sme absolvovali hraničnú kontrolu, ktorú zaviedli kvôli imigrantom. Prichádzame na parkovisko pri lanovke na Zugspitze a máme 10 minút na zbalenie sa a zakúpenie lístkov. Po chvíli sa vezieme poslednou lanovkou na Zugspitze, z kabínky vidíme tak na dva metre. Na vrchole mrholí, je zamračené a surovo. Ubytujeme sa v chate a dostaneme izbu, ktorá je v útrobách skalného masívu. Na izbe sú s nami traja Nemci, ktorí na druhý deň chcú tiež ísť na Jubiläumsgrat s plánom prejsť ho za jeden deň. Obdivujú nás, že plánujeme spať v bivaku s ťažšími batohmi. V noci vonka stále mrholí, fúka silný vietor a mrzne. Ráno je opäť zamračené, viditeľnosť na 20 metrov a na terase a skalách je ľadová glazúra. Rozhodujeme sa počkať do poludnia a v prípade, že sa to nezlepší, zostúpime dole. Nemci to balia hneď ráno, nemajú mačky, lano ani toľko času ako my.

Po každej búrke vyjde slnko

Pred dvanástou sa viditeľnosť mierne zlepšuje, oteplí sa a tak sa vydávame na hrebeň. Na úvod sa fotíme pri kríži na najvyššom bode v Nemecku. Ďalej ideme popri ferrate, ktorá na vrchol vedie z údolia Höllental. My pokračujeme po hrebeni a prechádzame prvé dve sedielka, ktoré sú vysnežené. Pre istotu vyťahujeme lano, keďže očakávame viacej takýchto úsekov. Postupne prichádzame k najťažšiemu úseku glatte Rinne 3-, kde je pár kramlí aj borhákov na istenie. Počasie sa zlepšilo, slnko nás už hreje a túra dostáva úplne iný charakter. Na obe strany sú pod nami poriadne hĺbky, klesáme, stúpame, lezieme, zliezame, fotíme a užívame si to. Blížime sa k jedinému miestu na hrebeni, odkiaľ je možnosť zostúpiť do údolia. Postupne prechádzame výrazné vrcholy Hollentalspitze Innere 2741 m n.m. a Mittlere 2743 m n.m. až k bivaku, ktorý miestny nazývajú aj Gratthuttl 2684 m n.m. Bivak leží pod a Äussere Hollentalspitze 2720 m n.m. Je ho vidieť z diaľky pre jeho červenú farbu. Je komfortný a veľmi prakticky zariadený. Ide o pomerne nový bivak z roku 2011, ktorý sponzoroval nemecký výrobca outdoorovej obuvi Hanwag, pri príležitosti 90. výročia od ich založenia. Podľa knihy návštev zisťujeme, že v tomto roku tu bolo pred nami už 10 ľudí. Vzhľadom na vývoj počasia neočakávame nikoho ďalšieho, kto by prišiel prespať. Varíme, fotíme a vychutnávame si samotu na horách. V noci je vonka opäť okolo nuly ale v bivaku je  celkom príjemne.

Ideálny deň

Ráno je krásne, výhľady sú perfektné, ale je chladno. Po raňajkách pokračujeme v túre, na začiatok nás čaká pár zostupov a výstupov cez skalné vežičky, vzdušné pasáže a zliezanie za 2-. Zostupy boli čiastočne zaistné, čo urýchlilo postup. Prichádzame pod Volkarspitze 2618 m n.m. Ide o posledný výrazný vrchol pred Alpspitze, za ktorým trasa uhne z hrebeňa vľavo popod Hochblassen. Na Volkarsptize je zaistená ferrata, ktorá je kolmá aj vzdušná, ide o cca 50 m úsek s náročnosťou D. Tu nás už dobieha jeden nemecký mladík, ktorý vyrazil skoro ráno z Zugspitze. Tempo mal veľmi rýchle, no ako nás dobehol, tak už ďalej pokračoval s nami. Spolu prichádzame do sedla Greiskar Scharte 2463 m n.m. odkiaľ musíme nastúpať záverečných 150 metrov na Alpspitze. Dochádza nám voda, slnko na nás páli, únava sa už začína prejavovať. Na vrchole je pomerne dosť ľudí. Všetci sa vyviezli lanovkou Alpspitzbahn a ferratou (Alpsptize Ferrata B, 530 m) vystúpili na vrchol. Po oddychu, doplnení energie, dopití poslednej vody a fotení, zostupujeme spomínanou ferratou. Oproti nám ide množstvo ľudí, sem tam príde oblačnosť a s radosťou využívame možnosť napiť sa z prameňov vody, ktoré tečú dole skalou. Zostúpime k lanovke, vedľa ktorej je zaujímavý skywalk AlpspiX s tisícmetrovou prázdnotou pod ním. Sadáme na terasu a dáme si zaslúžené pivo. Stretávame aj troch Nemcov, ktorí s nami spali na Zugspitze. Dnes boli aspoň na Alpspitze, keďže hrebeň im nevyšiel. Kupujeme lístky za zvýhodnenú cenu (po predložení lístkov z Zugspitze) na lanovku do Garmischu. Ešte sa miestnou železničkou presunieme k autu pri lanovke a mierime do kempu, kde nás čaká zaslúžená sprcha, jedlo a oddych.

Aké sú možnosti?

Tento hrebeň sa dá prejsť vo viacerých variantoch. Či už za jeden deň bez nocľahu v bivaku alebo z východu od Alpspitze na západ, smer Zugsptize. Na výstupy a zostupy nie je nevyhnutné využiť lanovky a v štýle naturalizmu je to poriadna fuška. V každom prípade odporúčam zobrať si dosť vody, lebo na hrebeni nie je možné ju doplniť. Každý si môže zvoliť to, čo mu viac vyhovuje. Ak sa mi tam podarí ešte niekedy vrátiť, tak to pôjdem zrejme opačne, z Alpspitze na Zugspitze a bez nocľahu v bivaku. Na slovenských weboch moc informácií nenájdete tak aj preto som sa rozhodol napísať tieto riadky. Horám zdar!

Peter Kračmer

www.fatraguide.sk