Stubai – Začiatok a koniec skialpovej sezóny

Skončilo sa babie leto, lezecká sezóna, prišlo prvé ochladenie a srdce skialpinistu už túži po prvom snehu. V Tatrách a Fatrách sa potrebuje aj zem ochladiť a aj nejaký základ by sa zišiel. V Alpách je to trochu jednoduchšie. Ľadovec je garanciou snehu po celý rok a lanovka Vás vie posunúť do úplne iného sveta. A tak v novembri smer Stubai a na pár dni zažiť zimu. Stará známa chata Hildesheimer a jednoduché túry poveďla strediska a na bezpečnom ľadovci. Na úvod sezóny po 5-mesačnom pôste je to veľmi fajn.

Sezóna bola v Tatrách veľmi fajn a v znamení náročných prechodov, okruhov a nonstop záťahov. Výdatné sneženie po Veľkej noci dlho nevydržalo a podmienky sa menili doslova z hodiny na hodinu. Na Stubai hlásia po 3 dňoch sneženia 3 dni slnka bez výraznejšieho oteplenia, tak hľadám koho by som na predĺžený víkend ešte na lyže presvedčil. Sľubujem perfektný prašan, slnečné počasie a slovenský personál na chate Amberger. Chytí sa Fero a po vyšpekulovaní logistiky ho s oneskorením vyzdvihnem v Linzi a ponáhľame sa chytiť poslednú lanovku z údolnej stanice.

Všetko je tak trochu proti nám a stíhame sa vyviesť len do 2600 a do sedla Daunjoch musíme vystúpať ďalších 500 v. m. Stredisko utíchlo, lanovky zastali a my si ideme svoje hore do sedla do neznámej krajiny. Je už 18:00 a na vrchol Daunkopfu to už asi za svetla nestihneme a tak neznámym ľadovcom sa dostaneme na Sulztalferner. Nemáme čas a do polyžovaného sedla Wuttenkarsattel to už nestihneme, tak traverzujeme ako to ide. Prekonáme ľadovcový zlom a v nepríjemnej kôre dorazíme na chatu. Vieme však, že zajtra nás čaká nový deň a tešíme sa čo prinesie.

Výdatné raňajky, modrá obloha a prešlapaná stopa. Za 2,5 hodiny sme na krásnom vyhliadkovom vrchole Hinterer Daunkopf a pridáme naše podpisy do prašanu. Ferovi sa žiada ešte dáke spestrenie, ja však cítim výšku a nezvyčajne volím opaľovanie sa na slniečku pri bezvetrí. Všetko je však ako má byť a kým sa Fero vráti stihne aj výstupový svah odmäknúť a po prašane firn, čo viac si môžeme priať?

No, už len sa šťastne vrátiť ku autu. To však znamená na prvého mája vyhliadkový pochod ako sa patrí. Nie však po námestí, ale veľkolepou scenériou na najvzdialenejší skialpový cieľ od chaty Amberger. Na ceste k Ruderohofspitze je treba prekonať dva ľadovce a dva výšlapy do strmého sedla Schwarzenbergjoch a exponovaným hrebeňom na samotný vrchol. Cestou sú k dispozícii pohľady na dominantný kopec a dôvod sa sem ešte vrátiť – Schrankogel. Vyrážame ešte za brieždenia, aby sme stihli okno dobrého počasia, ktoré má trvať len doobeda. Ideme pomaly ale rozvážne, triafame správne sedlo a prehupneme sa na plochý ľadovec Alpeinerferner. Naviažeme sa, keď už to lano zo sebou ťaháme a ideme v ústrety záverečnému hrebeňu. Povzbudený prešlapanou stopou a napriek ťažkým batohom sa blížime k vrcholu. No rovnako sa blíži oblačnosť od západu.

Do lyží sa obúvame priamo na vrchole pri robustnom kríži a po prvých pár oblúkoch prichádza kôra, ktorá však vydrží len asi 200 v. m. Čaká nás kľúčové zúženie a tesne pred ním sa sneh mení k lepšiemu a potom to je už len rozprávka v odmäknutom firne. Dolyžujeme do zhruba 2000 a záverečný boj neznámym terénom v kosodrevine. Zvíťazíme a dojazdom Wilde Grube končíme, kde sme sezónu začali, pri údolnej stanici na parkovisku v dedinke Mutterbergalm. Tak hor sa už do leta!

Lukáš Stanzel