Potulky Rakúskom - Bärenschützklamm a Hochlantsch

Pri potulkách svetom som sa ocitla na pár dní v rakúskom Grazi. Mesto samo o sebe má silnú atmosféru, zvlášť keď natrafíte na slávnosti vína tak ako my. Napriek tomu sa nám však žiadalo vymeniť ruch veľkomesta za krásu hôr. Voľba padla na neďalekú tiesňavu Bärenschützklamm a aby sme využili deň naplno, spojili sme to aj s výstupom na vyhliadkový Hochlantsch (1720 mnm).

Východiskovým bodom pre túru je dedinka Mixnitz, vzdialená cca 40 km od Grazu. Dá sa tam dostať pohodlne aj vlakom, z Grazu to ide takmer každú pol hodinu. Neďaleko vlakovej stanice v Mixnitz stojí infotabuľa so smerovníkom, nájsť cestu k tiesňave je už potom brnkačka. Asfaltka s peknými výhľadmi na okolité skalné útvary a steny vedie až po Jausenstation, kde je možné zaparkovať autom. Ďalej pokračuje už len široká štrková cesta lesom s vybudovanými vyhliadkami do doliny. Asi po 1,5hod chôdze do kopca stojí na križovatke lesných ciest drevená búdka. Vyvesený cenník jasne hovorí, že tu už konečne začína samotná tiesňava. Nechávame 3,50 € na hlavu a plní očakávaní vstupujeme do kráľovstva rebríkov, mostíkov a vodopádov.

Tiesňava Bärenschützklamm píše svoju "turistickú" históriu viac ako sto rokov. Údajne už v roku 1901 bol vybudovaný prvý systém drevených pomôcok, ktorý umožňoval návštevníkom obdivovať krásy skalných stien, strmých zrázov a divokej vody. V roku 1978 bola roklina vyhlásená za prírodnú pamiatku. Dnes sa tu nachádza presne 164 drevených rebríkov, mostíkov a lávok v celkovej dĺžke 1400 m. Každý jeden je očíslovaný, takže počas túry môžete s presnosťou sledovať svoj postup :o) Tiesňava ponúka za každou zákrutou nové scenérie, vodopády už po chvíli prestávame počítať. Dych nám okrem krásnej prírody berie aj celkom slušné 450-metrové prevýšenie. Pri poslednom rebríku si trochu aj vydýchneme, ale to ešte nevieme, že strmák bude aj naďalej, akurát bez rebríkov.

Na chate Guter Hirte si dávame zaslúžený oddych a vyhrievame sa na slnku ako jašterice. Väčšina ľudí to tu otočí a vráti sa druhou stranou späť so doliny. My však máme v zornom poli iný cieľ. Stúpame prudko lesným chodníkom ku kóte Steierischer Jockel. Nachádza sa tu krátka odbočka k malebnej kaplnke Schüsselbrunn, prilepenej k strmej skalnej stene Hochlantschu. Určite sa oplatí ju ísť omrknúť. My však upaľujeme ďalej, povzbudení prvými sľubnými výhľadmi. Les sa postupne mení na kosodrevinu. Hochlantsch je charakteristický z jednej strany strmou skalnou stenou, kde aj srdce ferratistu zaplesá. Vedie tade nenáročná výstupová trasa Naturfreunde Klettersteig (B/C). Posledný úsek výstupu už máme obrovský vrcholový kríž priamo pred nosom. Ešte pár metrov po skalách a Hochlantsch je konečne náš! 100%-ný kruhový výhľad s dohľadom až kdesi po Dachstein a jesenné slnko v nás rozpaľujú endorfíny. Radosť až na kosť :o)

Po dobrej hodinke a dobrom obede sa presúvame ďalej. Už nás čaká len klesanie. Aby sme celý výlet zokruhovali, zájdeme si ešte k jazeru Teichalmsee. Zostup je to taký klasický, lesný, takmer nízkotatranský. Pri jazere vládne čulý ruch, prístup autom robí svoje. Nás zláka priezračná hladina jazera, kde močíme uchodené nohy. Zmočili by sme toho aj viac, nebyť množstva všadeprítomných dôchodcov a mamičiek s malými deťmi. Ich prítomnosti sa nezbavíme ani cestou späť na Guter Hirte, pretože od jazera tam vedie široká lesná cesta popri potoku Mixnitzbach bez výrazných prevýšení, ideálna pre kočíky, barličky a iné transportné pomôcky. Na chate si tentokrát dávame polievku a popri salaši Schweigeralm zostupujeme do doliny. Cestou ešte míňame nejaké tie lezecké skalné stienky a pri domčeku pokladne sa napájame na našu výstupovú cestu z rána.

Celý okruh má cca 26 km s prevýšením okolo 1350 m. Ideálne na slnečnú jeseň!

pozn.: tiesňava Bärenschützklamm je otvorená od 1. mája do 30. októbra.

Jana Jaraba