Ötztalské Alpy: Similaun (3606m) cez dolinu Niedertal

Bubnovanie dažďových kvapiek mi lezie na nervy. Bez prestávky čúra už viac ako 24 hodín a v stane sa ten čas vlečie sakramentsky pomaly. Už sme to chceli zabaliť a odkočovať domov, ale Meteoblue provokuje slnečným oknom na 1,5 dňa. Dáme posledný pokus.

V lejaku balíme stany a ládujeme všetko do áut. Behom chvíle sa v nich vznáša odór àla mokrý pes. Urýchlene opúšťame kemp a prášime do Ventu (1900m). Autá nechávame na platenom parkovisku pod lanovkou, berieme len najnutnejšiu výbavu na dva dni. Konečne prestáva pršať, aj oblaky sa pomaly dvíhajú. Dnešný plán je doraziť na chatu Martin-Busch-Hütte a do večera absolvovať aklimatizačný výšlap. Nasmerujeme si to teda priamo do doliny Niedertal, kadiaľ vedie najjednoduchší a asi aj najrýchlejší prístup k nášmu stanovenému cieľu. Po počiatočnom zahrievacom strmáku sa široká cesta vinie úbočím len s miernym a tak trochu nezáživným stúpaním. Asi v polke trasy stojí chata Schäfferhűtte (2230m), kde sa dá občerstviť, ale my ju úspešne odignorujeme. Výhľady nás zbytočne nezdržujú (takmer žiadne nie sú), len na chvíľu sa objaví v zornom poli zasnežený Similaun.

Na chate Martin-Busch-Hütte (2501m) si dávame neskorý obed. Zajednáme miesta v lágri, vybalíme prebytočný materiál a v pokročilej poobednej hodine štartujeme na neďaleký Kreuzspitze (3455 m). Tabuľka hlási 3 hodiny na vrchol, pre istotu pribalíme čelovky. Stúpanie hneď od chaty o dosť pritvrdzuje, chodník vedie najprv cik-cak trávnatým úbočím, potom zvolní pomedzi malé plesá, aby nás dorazil v strmom skalnom teréne. Našťastie sa na spestrenie už začínajú odkrývať aj skromné výhľady a vo vrcholových partiách sa treba dokonca popasovať s väčšími snehovými poliami. Na samom vrchu stojí veľký drevený kríž, od ktorého je kruhový výhľad. Nám sa z neho ukáže len malý zlomok, no aj ten stojí za to! Dole schádzame tou istou trasou. Celá táto sranda nám trvá dokopy 3,5 hodiny, na chate sme s prehľadom ešte pred zotmením.

Ráno vyrážame za tmy. Víta nás jasná hviezdna obloha a nečakané teplo. Pôvodný zámer vyjsť na Similaun cez hrebeň Marzelkamm musíme zmeniť. Tabuľa pri chodníku upozorňuje na nepriechodný terén v dôsledku zosuvu skál. Škoda! Výstup aj zostup teda budú rovnaké cez Similaunhütte (3019m). Cesta k druhej chate nám ubieha jedna radosť. Rýchlo sa rozvidnieva a prvé slnečné lúče nás nájdu až tesne pod chatou v sedle Niederjoch. Tu je už rušno, tmolia sa tu davy, štrngajú karabíny. Aj my sa navliekame do úväzov a naväzujeme na lano. Kúsok pod chatou začína ľadovcová časť túry. Prechod ľadovcom Niederjochferner nie je orientačne ani technicky náročný, dokonca aj tých trhlín je na ňom pomenej. Chodník je jasne prešlapaný v pravej časti ľadovca popod skalnatý hrebeň Kleiner Similaunu. O niečo prudšie obchádza ľadovcovú priehlbinu v strede, ktorá je vraj plná trhlín, a potom sa už otvárajú  výhľady na blízky vrchol aj na taliansku stranu do doliny Schnalstal. Po krátkej fotogenickej pauze nás čaká už len strmší výšlap vrcholovým hrebeňom na samý špic Similaunu (3606m).

Na vrchole sa dlho nezdržujeme. Ľudí trochu priveľa a poza kopce sa už začína nasúvať sľubovaná búrková oblačnosť. Mažeme dole. Ľadovec od rána už celkom slušne zmäkol, miestami sa zabárame do pol lýtok. Pri Similaunhütte sa prezliekame naspäť do letných handier. Tá spiatočná cesta dolinou je neskutočne otravná, slnko divo pečie, oblaky sa valia, tak radšej nikde nezastavujeme. Vo Vente nahádžeme seba aj veci do áut a ešte ani poriadne nestihneme vyraziť, už sa z neba valí dažďová pohroma. Tak toto bolo o chlp! Vrelá vďaka za tých pár hodín slnečného nefalšovaného horského šťastia...

Text: Jana Jaraba 

Foto: Jaraba, Kubo, Renča, Ondro, Ďuri, Milan 

Grafy: http://www.outdooractive.com/de/tourenplaner/