Môj Stubai – povinná túra na Zuckerhütl (3505m)

Každý si obľúbi nejaké kopce, kde sa cíti ako doma, nuž ja som po zmene bydliska hľadal náhradu za Tatry a trafil som do čierneho. Od prvej túry som sa zaľúbil do Stubaia. Tak ako v Tatrách musíš aspoň raz absolvovať Gerlach, tak je povinnosť ísť raz túru na Zuckerhütl, najvyšší kopec v Stubaji. Síce som si „odklepol“ iné vrcholy skorej ako Zuckerhütl, ale prišiel rad aj na ten.

Nakoľko považujem túto túru za krásnu, nie veľmi ťažkú, tak ju opisujem, ako a kadiaľ sa dá ľahko zdolať. Pre skúseného turistu je to pôžitok, aj keď nie veľmi lacný, lebo poplatky za cestu cez Brenner aj výťah na stubaiský ľadovec stoja MONEY.

Priložená mapka jasne ukazuje trasu, nedá sa zablúdiť. Je to vysokohorská túra, s pomocou výťahu skrátená, s nádhernými výhľadmi. Cca 700 výškových metrov od výťahu až na vrchol. Výstup trvá dve a pol až tri hodiny.

Veľký vrcholový zážitok: dookola vidieť Zillertálske aj Ötztálske Alpy. Dolomity sa zdajú byť celkom blízko. Panoráma je nezabudnuteľná.

Ideme autom až na parkovisko Stubaier Gletscherbahn, od ôsmej ide výťah na ľadovec, k chate Jochdohle, a hneď treba prestúpiť do výťahu na Eisgrat. Ešte jeden prestup na Schaufeljochbahn a stojíte vo výške 3100m.

Zuckerhütl tu už vyzerá byť na dosah ruky, ale to je len optická mýlka. Výstup je už väčšinou celý vidieť, zablúdiť sa nedá. Ďalej sa ide cez ľadovec Geiβkar do 2850m a až tu vlastne začne ten výstup na vrchol. Cez Pfaffenferner ďalej hore na sedlo Pfaffenjoch (3213m). Potom po severnej flanke až pod vrcholový výstup. Podľa podmienok založíme železá a strmým svahom vyjdeme na vrchol. 3305m je dosiahnutých.

Cesta nazad môže byť taká istá, alebo podľa podmienok aj doprava na Sulzenauferner – je to pekné, ale od chaty peši až do doliny a autobusom nazad k parkovisku, neoplatí sa!

Jano Banko