Johannisberg a Bärenkopf

Máme postavený karavan ako chatu pri Kaiseri, oblasť Kitzbühel, odtiaľ je to nie ďaleko vybehnúť na dennú túru na Stubai alebo do Vysokých Taur. Tentokrát nás to láka zase raz ku Glockneru. Tie dva kopce z názvu článku sú ľahko dosiahnuteľné, tak naverbujem pár chlapcov z kempingu. Tí sú šťastní, že majú niekoho kto ich tam zavedie.

Zavčasu ráno cez Zell am See do Fuchsu a hore na Franz Josef Höhe. Obrovské parkovisko.

Pobalíme naše krámy a dáme sa do pohybu smerom na Oberwalder Hütte - po ceste, kde by mohli jazdiť aj autá. Vľavo, dole pod cestou, stojí ešte stará DAV chata Hoffmans Hütte. Bude teraz zbúraná, lebo tam už nikto neprespí, keď ide na Glockner.

Má to svoju históriu. Boli dvaja, čo sem radi chodili na túry. Hoffman - jurista z Mníchova a Stüdl - horolezec z Prahy. Stüdl našiel peknú cestu zo strany od Korutánska, legendárny Stüdlgrat. A Hoffman zostup dole do Pasterze, po Hoffmanovom ľadovci. Neskoršia chata bola po ňom pomenovaná. Stále máme pred sebou tú krásnu snehovú pyramídu, náš Johannisberg.

Na konci cesty odbočíme doprava a po zasneženom ľadovci stúpame mierne hore k Oberwalder Hütte.

Je to veľký objekt, výborné východisko na množstvo trojtisícových vrcholov. Bývajú tu aj školenia pre vysokohorskú turistiku. Myslím, že nebudeme strácať veľa času, tak zjeme nejakú maličkosť, dáme si čajík a mašírujeme po veľkej plošine až pod Johannisberg.

Ide to po rovine, žiadna námaha, na lyžiach vyjdeme do polovice svahu, založíme mačky a len posledný úsek je na zapotenie, tak okolo 45°. Niektorí idú pomaly, nie sú zvyknutí na taký svah. Trochu sa osviežime, dáme si vrcholového frťana a kukáme dole na už vyjazdený hrebeň, nie sme tu sami. Vrchol má 3453m. Čaká nás dobrý, tvrdý firn a je to pôžitok tu krútiť zátačky. Celý čas pri zjazde máš pod a pred sebou jazyk ľadovca Pasterze. Na niektorých musíme čakať, môj mančaft sa skladá z turistov. A to zlé nás teraz čaká, musíme sa tlačiť po rovine palicami až po chatu.

Nepoznám ľahší kopec v Alpách, ako je tento na lyžiach. Išlo to chytro, máme ešte pol dňa pred sebou, tak pri „Speckknödel“ polievke navrhnem chlapcom, či majú ešte chuť vyjsť na Bärenkopf. Hrebeň začína hneď za chatou, túra tak na dve hodiny. Ide sa! Pomaly sa ťahajúci hrebeň na vrchol, jediná vec čo nám chýba je niekoľko fliaš piva!!!

Po pravej strane máme Glockner, kukáme sa na Adlersruhe - tam stojí najvyššie položená chata Rakúska, Erzherzog Johann Hütte. Vyzerá to tak, ako keby tu sme boli vyššie, ale to klame, chata leží vo výške 3444m. Bärenkopf je o 100m nižší. Slnko spravilo svoju prácu, sneh zmäkol, ale dal sa jazdiť. Rýchlo poslednú zatáčku pred chatou a bežali sme na pivo. Teraz sme boli konečne príjemne unavení, topánky vyzuť a vystrieť nohy, to je pôžitok! Nechce sa nám odísť, ale musíme. Pod chatou ideme na lyžiach, už po tečúcej vode, ale až dole po cestu nezídeme, veľa kameňov. Tak pochodujeme pekne až dole k autám, nad cestou behá množstvo svišťov, neboja sa. Cesta do kempu netrvá dlho, bol to pekný deň. Po večeri sa stretneme všetci pri pive, spomína sa a s väčším množstvom piva v krvi začína mať táto túra veľkosť Himalájí. Po nemecky sa povie „Alkohol macht die Birne hohl“ - alkohol robí hlavu prázdnou. Aká pravda!

Jano Banko