Grossglockner Ultra 2015

• 25 júl 2015
• Kals am Grossglockner/Zell am See-Kaprun (Hohe Tauern, Rakúsko)
• short-distance Ultra SkyMarathon
• 50km/2500m+
• 5:54hod
• 3.flek

Na Grossglockner Ultra som od organizátorov dostal pozvanie pár mesiacov skôr a účasť som samozrejme hneď potvrdil. V okolí Grossglockneru som nikdy nebol. S odstupom času tešenie sa exponenciálne rástlo. Bez ohľadu na aktuálnu vyťaženosť som nemal naplánovaný žiadny zvláštny tréningový program. Štandardne náhodne dlhé tréningy rôznych typov športov preferujem už dobrých pár rokov. Tak prečo to meniť.
V zhone terajšej doby a menších pretekov v okolí som si vôbec neuvedomil, ako rýchlo sa blížil štart. Zvolili sme opäť osvedčenú taktiku ísť aspoň týždeň pred tým niekam. Dva dni sme strávili na Oberwalderhutte (2973m) a naberali výškové metre pod Grossglocknerom (3798m). Absolvovali sme pár ľahkých pobehov po okolitých ľadovcoch a výbeh na zvlášť krásny Fuscherkarkopf (3332m). Niekoľko voľných dní ešte pred nami, tak sme išli dopĺňať stratené krvinky a kalórie k osvedčenej destinácii Lago di Garda. Lezecké možnosti v Arcu či bikové nad Pregasinou nemajú konkurenciu.
Ráno v Kalse (am Grossglockner), v mieste štartu, bolo celkom príjemne. Ľahký dážď nikomu nevadil. Prezentáciu s kontrolou povinnej výbavy a iné predštartové peripetie preťal štartér presne o pol deviatej. Tempo úvodných pár km nebolo vôbec rýchle. Bolo to veľmi šetrné pre môj dízlový motor. Všetci ale vedeli prečo. Prvý výbeh mal necelých 16km na Kalser Tauern (2518m). Držal som sa v tesnom závese úvodného čela. Neskôr v kopci každý podradil a tempo sa začalo stupňovať. Viacerí odbehli natoľko, že som ich stratil z dohľadu. Prostredie a náročnosť takmer dokonale kopírovalo chodníky Vysokých Tatier. Do prvého sedla som vybehol za 1:46hod (15,6km/1330m+) na 7. mieste. Neskorší víťaz (Jim Mann, GBR) tu mal už náskok asi 4 minúty.
V následnom krátkom technickom zbehu som dorazil dvoch a na prvú občerstvovačku na Rudolfshutte (2315m) som pribehol piaty. Superrýchle doplnenie vody a zhrabnutie nejakých šmakoviek. Nasledovalo 15 kilometrov krátkych výbehov/zbehov po zarastených a rozbitých chodníkoch. Organizátori zvolili trať ako najpriamejšiu líniu z Kalsu do Kaprunu. Absolútne nebehavý terén v strmých traverzoch a zakopnutie každú chvíľu. Celý koktejl rôznych myšlienok spríjemňoval chvíle v nádhernom prostredí. V strede toho bol ďalší krátky, ale extrémny zošup. Dobehol som dvojicu na vtedy druhom (Thierry Hubsch, LUX) a treťom mieste (Martin Gansterer, SWI).
Zacvakol som sa do vláčika. V predposlednom výšľape som si urobil pred touto dvojicou asi trojminútový náskok. Na celej trati boli iba dve občerstvovacie stanice a mne práve došla voda. Celé ústa mi zakrátko vyschli a aj to málo jedla, čo som mal, prehĺtať bolo nemožné. Iba vďaka paliciam som bol schopný prejsť tieto dve sedlá chodníkom cez obrovské suťoviská. Niekoľkohodinové úsilie a možnosť byť na bedni bolo jediné, prečo som sa nerozplakal a pokračoval ďalej. Absolútny gamer over. Vliekol som sa z nohy na nohu. Bol som na konci aj s posledným životom.
Sto výškových pred posledným sedlom (Schmiedinger Scharte, 2716m) ma predbehol Benjamin Bublak (AUT). Miestny borec bežal od začiatku veľmi rozumne. Čakal nás už len záverečný brutálny zbeh (14km a takmer 2000 „nížkových“) do cieľa v Kaprune (780m). Po desiatich minútach zbehu bola druhá občerstvovačka. Vyexoval som colu, jonťák. Zhltol trochu jedla a začala sa naháňačka. Prvý anglán mal už výrazný náskok. Na ďalšie dve miesta na bedni si však okrem mňa brúsili zuby ďalší traja. Prvých 500 „nížkových“ to bolo ešte celkom fajn. Nohy horeli, ale začínali aj poriadne kŕče.
Tam mi oproti vyšiel Martin s Aďom. Práve pre tento stav, kedy budem potrebovať počuť pár teplých slov na hecung. Zbiehali popri mne nekonečnými serpentínami dolu dolinou. Ani neviem ako a bol som na zemi. V priebehu asi piatich minút hneď dvakrát. Mal som pocit, že skŕčované nohy už viac nerozbehnem. Opäť prišli teplé slová od Aďa s Martinom a snažil som sa valiť to ďalej. Posledných pár km si neviem celkom dobre vybaviť. Prebeh cieľom bol však už veľmi príjemný. Dve okamžité tyky po prejdení cieľom mi prišli ako balzam na dušu.
Úplne vyflusnutý, no po 6 hodinách krížom cez masív Grossglockneru to stálo za to. Neskôr organizátori neumožnili asi polovici pretekárov dokončiť. Z istého miesta ich brali dole lanovkou. Do cieľa prišli autobusmi. Toto rozhodnutie bolo správne. Onedlho dorazila aj do cieľa poriadna prietrž. Párhodinový prísun vlahy na miestne pastviny neskôr ustal. Počas vyhlásenia výsledkov na námestí v Kaprune už pršalo len tak zľahka.
Je to prvá bedňa zo zahraničného Ultra. Môžem za to vďačiť osvedčenej race/support dvojke Nike s Martinom, ktorú doplnil v Bolzane Aďo. Ten po víťazstve na ťažkej Malofatranskej stovke išiel regenerovať rovno na dvojtýždňový trek po Dolomitoch.

Niečo som zachytil, že budúci rok by Grossglockner Ultra mal byť ako prvé rakúske preteky vo svetovej Ultra-trail World Tour. Zo Slovenska to vôbec nie je ďaleko. Odporúčam preto všetkým, ktorí si chcú strúhnuť krátky, ale náročný horský ultra v zahraničí., že to môže byť tá správna voľba.

Matúš Vnenčák, Dynafit