Ferraty v Raxe: Grosses Höllental

          Raxalpen spolu so Schneebergom patria medzi obľúbené ciele hlavne pre obyvateľov nášho hlavného meste a jeho okolia. Blízkosť a dostupnosť sú jednoznačnými argumentmi. Pre človeka pendlujúceho medzi Tatrami a Talianskymi Alpami ostávalo toto miesto dlho bez povšimnutia. Až neustále sa množiace referencie z iných zdrojov ma prinútili sa pozrieť do mapy. V nej som zistil, že to vlastne mám po ceste...

A tak som sa rozhodol využiť prvú šancu pri návrate z Rakúska. Prenocoval som v horolezeckom kempe v Kaiserbrunne. Ráno pršalo, vedel som, že počasie sa má vylepšovať a tak som čakal. Nečakané zaklopanie na okno auta ma vyrušilo z daždivej letargie. Neplánované stretnutie s kamarátmi mi vylepšilo náladu ešte viac ako následné ukončenie dažďa.

Na túru sme vyrazili až po obede z bezplatného parkoviska pri chate Weichtallhaus. Naším cieľom je dolina Grosses Hollental a jej zaistené cesty. Som jediný z partie, kto tu ešte nebol a tak nechávam vybrať trasu skúsenejších.

V doline je niekoľko ľahkých zaistených ciest (via ferrata) vedúcich na vápencovú náhornú plošinu. Naším prvým cieľom je Teufelbadstubensteig obtiažnosti A/B.

Nemci majú užasný spôsob tvorenia zložených podstatných mien a tak môj zúfalý pokus o preloženie tohto názvu je asi taký: Chodníček pivníc diabolského kúpeľa... auu, ale som si pokrútil jazyk!

Sprievodca spomína, že tento chodníček je zaistený už od roku 1894 rebríkmi a reťazami. Jeho najkrajšou časťou je jaskyňa, teda skôr diera vymytá padajúcou vodou.

Máme so sebou ferratové sety, uvedomelejšia časť aj prilby. Aj keď je to predsa len ľahký výstup, výstroj neodporúčam podceňovať a nabudúce by som si tú prilbu zobral :)) Dôvodom je množstvo kamienkov v okolí rebríkov. Nespustiť žiadny na hlavu tým čo sú pod vami vyžaduje našlapovať po špičkách...

Celý výstup nás sprevádzajú pekné výhľady do doliny. Po vyjdení na planinu sa dostávame až ku chate Otto haus aj keď plány boli trošku iné... nevšimli sme si v hustej hmle odbočku. Nakoniec sme radi, že to bolo takto a vychutnáme si polievku na chate. Pri zostupe ku ďalšej chate si už dávame pozor a tak sa bez väčších orientačných problémoch dostaneme ku Dirnbacher hütte, ktorá je vlastne len takým bivakom pre prípad núdze. Je otvorená a vnútri to vyzerá celkom pohodlne.

Na zostup do Höllentalu volíme ďalší strmý chodníček Hoyossteig. Pomaly sa stmieva a my zostupujúc rozmýšľame, či bude treba vyťahovať ferratovú výstroj. Nakoniec niekoľko pomerne ľahkých miest zaistených oceľovým lanom schádzame bez nej. Vychutnávame si ešte posledné pekné výhľady do doliny a na našu výstupovú trasu, ktorá je priamo oproti.

Pri zostupe dolinou vykrúcajúc hlavy za vysokými vápencovými stenami, ktoré majú lezci v obľube sa zhodujeme: Ferraty obtiažnosti A/B ešte vlastne nie sú ozajstné ferraty, ale túra to bola pekná a vzhľadom na počasie sa nám podarilo prežiť pekný deň, teda vlastne popoludnie...

Martin Bartoň

foto: Janka, Lukáš, Martin, Martin