Drachenwand Klettersteig alebo „Tajomstvo Dračej steny“

Osemdesiate roky, traja spolužiaci a ich dobrodružstvá doma aj vo vesmíre po tom, čo v jaskyni skalnej steny  objavia ukrytú cudziu kozmickú loď... Všetci sme vtedy špekulovali nad možným miestopisom tejto takmer kultovej knihy Jozefa Žarnaya. No a teraz, cestou do Mníchova, na návštevu k nášmu „zahraničnému dopisovateľovi“ Janovi Bankovi, spomienky ožívajú. Lebo pred Salzburgom, naľavo od diaľnice sa dvíha výrazný vápencový masív: Drachenwand. Takže výjazd Mondsee, krátka cesta cez mestečko a popri brehu jazera, odbočka doprava na Sankt Lorenz a parkovisko pred hotelom.

Ideme odhaľovať tajomstvo Dračej steny, ak nejaké ešte ostalo.  Lebo táto ferratka je jedna z najvyhľadávanejších v širokom okolí. Všetko je tu do detailu označené. Jednoduchý prístup z diaľnice, pohodový nástup lesom, perfektné krajinárske scenérie počas celého výstupu, žiadne príliš náročné pasáže, atrakcie v podobe lanového mostíka a niekoľkých skalných okien. Aj strmý zostup nazad do dediny je okorenený niekoľkými zaujímavými miestami. Rečou čísiel je to tak na štyri hodiny, z toho dve na hromozvode. Prevýšenie celého okruhu necelých 600 metrov, prevýšenie od nástupu po vrcholový kríž necelých 400, náročnosť C/D.

Nástup je jednoduchý, cez dva rebríky, neodfiltruje slabšie kusy. Potom krátky strmý traverz popri občasnom vodopáde, prvý oddych v skalnom kotli a naberanie výšky striedaním ľahších lezeckých a krátkych chodeckých úsekov. Vápenec je okolo lana ohladený častým používaním, mimo trasy je ale dosť voľných úlomkov, treba sa držať blízko lana.

V hornej tretine sa lano rozdvojuje. Jedna časť vedie na lanový mostík, druhá trochu náročnejšie povedľa, prekračujúc skalnú trhlinu. Nad mostíkom sa to zase spája. Takmer kolmá a kompaktná stena, kde treba stúpať po kramliach, vyvádza feratu na krátky zubatý hrebienok a ten pod poslednú stienku s vrcholovou schránkou. Na najvyššom bode okolo kríža je už širší hrebienok, s dostatkom miest na posedenie, odstrojenie a vychutnanie výhľadov na Mondsee a okolie. V ďiaľke na juhu biela linka zasneženého Dachsteinu.

Najväčšie skalné okno „Drachenloch“ je hneď za krížom, modrie sa v ňom hladina jazera. Nasleduje čoraz strmší zostup k potoku a krátky, strmý výstup serpentínkami k vyhliadke, z ktorej sa dá takto na jeseň (pomedzi holé konáre) zhodnotiť takmer celá dĺžka ferraty. Potom už len záverečný, zase poriadne strmý chodník, na pár miestach vylepšený rebríkmi alebo aspoň lanovým zábradlím. Končí tesne pod začiatkom feraty a uzatvára tak okruh. K parkovisku je to potom už slabých 20 minút. Užili sme si to, nech sa to podarí aj vám, oplatí sa!

Rišo Pouš