Rakúsko

Čím vyšší kopec, tým ťažšia túra? To sa tu nedá povedať, tento kopec je výnimka. Máme s Bennom v sobotu jeden cieľ (teda on, ja sa tu ešte tak dobre nevyznám). On je šéfpatológ v univerzitnej nemocnici Harlaching, šéf mojej ženy a môj DAV partner na skialp. A má fantastické auto, na ktorom chodíme na túry: BMW Coupe 3000, 220PS. Už vtedy malo sklápacie zadné sedadlá, takže lyže išli dnu cez kufor. Tešil som sa na každú túru. Benno mi ukázal množstvo kopcov a krásnych túr v Alpách. Tentokrát vybral najvyšší kopec Tirolska Wildspitze (3774m)

Sme siedmu hodinu v aute niekde medzi Rosenheimom a Innsbruckom a naháňame posledné dni tlakovej výše čiastočne prekrytej s jarnými prázdninami. Práve mi do unaveného xichtu šľahol infračervený blesk. Takže oné IG-L obmedzenie na 100km/hod, ktoré svieti pomaly na každom kilometri, sa nevzťahuje iba na nákladiaky, ako sám seba celú jazdu presviedčam. Až neskôr mi Luki vygúgli, že ide o nejaký úžasný emisný limit, ktorý bude postupne zavedený skoro na väčšine rakúskych diaľnic. Dnes ma teda majú a nie je to prvý krát.   V aute sme šiesti. Traja zj

Nemusí sa ani zavčasu vstávať, z Garmischu je to nie ďaleko. Tento kút som navštívil mnohokrát s DAV, lyžiarskym klubom, aj s mojou ženou, jej kamarátkou a známymi, čo chceli raz spraviť túru na trojtisícovku. Tak cez Kitzbühel a Thurn Pass (odkiaľ už vidíme Hohe Tauern) do Uttendorfu, kde sme na Einziger Boden. Tu o ôsmej vstúpime do kabíny na Weiβsee, kde nás tá železná rakva vypľuje priamo do Rudolfshütte. Dnes už to nie je žiadna Hütte, ale vysokohorský hotel s kompletným vybavením. Aby táto obrovská obluda mohla prežiť, týždenne sa tu menia kurz

Intenzívne sneženie v prvých januárových dňoch spôsobilo zlepšenie podmienok a konečne môže skialpová komunita opustiť vyšúchané pisty a začať naberať prvé výškové metre v neupravenom teŕene. Dosť bolo zjazdoviek na Chopku, na Štrbskom plese, na Stuhlecku a podobne. Ako mnohí aj my sme tušili, že práve na Troch Kráľov príde deň D. Z rôznych strán bolo počuť ako treba ešte aspoň deň počkať nech sa snehová pokrývka trošku stabilizuje. Voľný deň a dobrá predpoveď však priveľmi lákali.   Ako Tatranec už pomerne dobre etablovaný v B

V roku 1973 mal môj partner Edy Sliva dobrú ideu raz zase aj niečo iné robiť ako liezť. Rozšírená je taká mienka, že sa nemajú jablká s hruškami porovnávať, ale ja to napriek tomu spravím, aby sa tie diferencie lepšie rozoznali. Tak tentokrát robíme niečo bez kladiva a skôb. Dimenzie tých kopcov, ktoré som počas mojej mladosti na Slovensku vyliezol, sú veľmi odlišné oproti kopcom v Alpách. Liezť je jedna vec a vysokohorská túra zase iná.   Vysoké Tatry túto možnosť neposkytujú a Nízke Tatry dosahujú výšky len okolo 2000m. A preto je už jed

Posledný májový týždeň sme skialpovú sezónu 2013/2014 ukončili zjazdom Vysokej. Nebol by som si pomyslel, že už koncom novembra sa nám podarí otvoriť sezónu 2014/2015. Avšak snehové podmienky a totálna závislosť na bielom prášku spôsobili, že predposledný novembrový víkend vyrážame do Rakúska smer Stubaital a našim hlavným cieľom sa stáva najvyšší kopec na okolí Zuckerhütl. Základným táborom sa nám stáva winterraum na Hildesheimer Hütte, kde v sobotu večer okrem našej sedemčlennej česko-slovenskej partie spí ďaľších 10 ľudí, čo by nebol

Olperer 3476m. je hlavným vrcholom Tuxerského hrebeňa. Nachádza sa v Tirolsku v Zillertálskych Alpách. Na jeho severnom úpätí leží lyžiarske stredisko Hintertux. Ešte sme sa v Bavorsku ani riadne neusadili, pendlujeme medzi Mníchovom a Garmischom, a už sa zas túlam po kopcoch. Stal som sa hneď po úteku členom DAV Oberland, sekcia „Alpiner Skiclub“. Členom bol aj Benno Stampfl a okrem iného bol aj šéfom mojej ženy Prisky na patológii univerzitnej nemocnice Harlaching. Tak to náhoda chcela, že sme sa stali partnermi pre vysokohorské a lyžiarske túry. Ben

Ide o cvičnú ferratu strednej náročnosti na brehu jazera Gosausee pod Dachsteinom. Vhodná je napríklad na spestrenie prechádzky okolo tunajších jazier, na skrátenie čakania na autobus alebo ako rozcvička pred nejakým vážnejším turistickým počinom v priľahlej oblasti. My sme ju otestovali pri spiatočnej ceste z dovolenky. Najlepší prístup k ferrate je autom cez dedinku Gosau až k poslednému parkovisku pri Vorderer Gosausee. Odtiaľ už len po vlastných po ľavom brehu jazera s krásnymi výhľadmi na Hoher Dachstein. Nástup trvá takých 15 minút, začiatok je o

Normálni seniori sedia väčšinou doma, čítajú noviny a pijú pivo. Myslím si, že keď zomrieť, tak aktívne, tak začnem organizovať. Dáme sa dokopy, žiadni začiatočníci, všetci máme v nohách tisíce MTB kilometrov. Tak príde z Kežmarku Otto Podolinský, bývalý bežec na lyžiach a 22-násobný majster ČSR, Ele Mrozek, lezec a lyžiar. Nahovoril som aj Pepiho Schweigera, bývalého majstra Nemecka v zjazde a kombinácii - jeho žena nás odviezla na VW Bulli na štart a nazad z Pertisau do Garmischu.   Dáme sa dokopy v Garmischi u Pepiho, jeho žena ide s

Po pár dňoch, strávených na ferratách pod Dachsteinom, sa nám žiada trochu uľaviť rukám. Obzeráme sa po nejakej klasickej vysokohorskej túre. A keďže máme radi, keď má niečo prívlastok "naj", hlasujeme za Hochgolling, najvyšší vrchol Schladmingských a zároveň aj celých Nízkych Taurov.     Výstup plánujeme od Schladmingu. Cez Rohrmoos a dolinu Untertal prefrčíme autom až k poslednému záchytnému parkovisku Riesachfälle im Untertal (1075 mnm). Do doliny sa dá dostať zo Schladmingu aj autobusom (Shuttle Bus), osobné autá majú vjazd spoplatnen

Po prvé: Stubai bola moja náhrada za Tatry. Po druhé: tak isto blízko. Po tretie: tak ako som mal obľúbené túry doma (Krížna napríklad), tak som si nevysvetliteľným spôsobom obľúbil Sulzkogel: od auta akurát 1000m výškový rozdiel, čiže už „túra“ :-) Síce nie ťažká, ale dobrá horská prechádzka a ten vrchol bol dosiahnuteľný v každej ročnej dobe a v každom počasí. Tak som tam chodil relaxovať veľmi často sám, hoci na vrchole bol vždy niekto na kecanie prítomný. Aj keď chcel niekto nasilu spraviť jednu trojtisícovku, tak som ho tam zaviedol. Tý

Po „oslobodení“ Československa vojskami Varšavského paktu (1968) som sa rozhodol, že sa oslobodím aj ja a zakotvil som aj s rodinou v Bavorsku, kde ma ťahalo ďalej do hôr, ako doma. Počul som už veľa ľudí rozprávať, že si vedia naplánovať priebeh života. Ja to tvrdiť nemôžem, lebo patrím k tomu typu ľudí, čo sa za 5 minút rozhodnú beh života zmeniť. Tak sa stalo, že v auguste 1968 som od strachu, že budem povolaný do armády, zbalil rodinu a lano a emigroval. Stal som sa hneď členom DAV Oberland a potom aj lyžiarskeho klubu Garmisch-Partenkirche

Je to teda zvláštne, koľko mojich známych malo v exile problémy s nadviazaním nových kontaktov. Ako športovec sa niečo také dá ľahko obísť. Hneď od začiatku som bol v DAV priateľsky privítaný, ale asi boli ovplyvnení, lebo som na začiatok zaplatil jedno kolo piva. Od mojej prvej túry na Tribulaun som bol na lane s Edym Slívom. Fungovalo to celkom dobre a po skialpovej túre na Feuerstein, kde som ako prvý zjazdil celú hranu dole, mali ku mne už aj trochu rešpektu. Môj nový partner Edy je taký stredný lezec ako ja, rozhoduje sa v stene trochu pomaly čo ďal

Celé dopoludnie sa čľapkáme vo wellnesse v Schladmingu. Jednak preto, že vonku prší a druhak, lebo to máme zadarmo*. Poobede hlásia postupné vyčasovanie, chcelo by to trochu sa vyvenčiť. Z propagačných materiálov nás zláka fotka jazera Spiegelsee s výhľadom na Dachstein. Keď k tomu pridáme pár vyhliadkových vrcholov v okolí, máme o program postarané. Krycí názov akcie znie Reiteralm Rundweg, spája tri samostatné vrcholy Schober, Rippeteck a Gasselhöhe a celý okruh zaberie tak 3,5 - 4 hodiny. Z kempu v Pichli vyrážame až niečo po tretej. Po úzkej ceste pln

Similaun 3606m. je výrazná pyramída ležiaca v Ötztalských Alpách na hranici Rakúska s Talianskom. Aj keď tento kopec nedosahuje až takú popularitu ako napríklad neďaleký Wildspitze, patrí tiež medzi časté ciele vysokohorských turistov a skialpinistov. Výstup na Similaun nie je veľmi technicky náročný, problém tu skôr predstavuje vzdialenosť a s ňou spojené dobré plánovanie. Samozrejme o vrcholovom úspechu v takomto prípade často rozhoduje počasie.   V zimnom období sa na Similaun dá vystúpiť z troch hlavných smerov. Z Talianskeho Pfossentalu je to v�